5 výhod taštičkového matraca, ktoré sa prejavia na kvalite vášho spánku

Taštičkové matrace sú dnes považované za to najlepšie, čo si v súčasnosti môžete kúpiť do spálne. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o nejakú technologickú novinku. Produkt výskumu 21. storočia.

Pri taštičkových matracoch však v žiadnom prípade nemôžeme hovoriť o novinke. S myšlienkou nezávislých pružín v matraci prišiel James Marshal už v roku 1900. Taštičkový matrac je tak služobne oveľa starší ako latexový či akýkoľvek penový matrac.

Pokiaľ máte záujem o kvalitný a najmä zdravý spánok, kúpou taštičkového matraca nemôžete spraviť chybu. Pokojne sa môžete vybrať do predajne matracov a teraz a ignorovať zvyšok článku. Ak však chcete vedieť, ako vám taštičkový  matrac pomôže so spánkom, čítajte ďalej.

1. Taštičkové matrace sú vzdušné

Jadro taštičkového matraca je tvorené množstvom pružiniek z veľmi tenkého oceľového drôtu. Každá pružinka je obalená netkanou textíliou. Okrem týchto dvoch materiálov tu nájdete iba vzduch. Väčšina jadra taštičkového matraca je tak tvorená vzduchom.

Vzdušnosť matraca je dôležitá z pohľadu regulácie vlhkosti. Prevencia zvýšenej vlhkosti zase hrá kľúčovú úlohu pri obmedzovaní života rôznych mikroorganizmov.

Počas spánku ľudské telo vylúči pomerne veľké množstvo potu. Hovorí sa až o niekoľkých sto mililitrov. Väčšine tejto vlhkosti sa podarí prekonať bariéru poťahu matraca a dostať sa priamo do matraca.

Zvýšená vlhkosti má blahodarný vplyv na život a rozmnožovanie plesní, baktérií a roztočov. Tieto organizmy na svoj pohodlný život potrebujú tri veci: vlhkosť, teplo a potravu. Za predpokladu, že chcete spať v priaznivej teplote, s teplom nespravíte nič. Mikróby sa živia rôznymi časticami prachu. O jedlo ich pripravíte pravidelným praním a upratovaním. S vlhkosťou dokážete efektívne bojovať vzdušným matracom.

Ideálna je kombinácia vzdušného matraca a dobre odvetraného posteľového roštu.  To znamená, že priestor pod posteľou by bol v ideálnom prípade voľný. Úložný priestor v posteli je síce praktická vec, bráni však voľnému prúdeniu vzduchu a v konečnom dôsledku praje mikróbom. Ideálna je klasická posteľ na štyroch vysokých nohách.

2. Taštičkové matrace sú ortopedické

Mnohí výrobcovia matracov sa snažia predávať svoje matrace ako ortopedické. Nie všetky si však tento prívlastok zaslúžia, hoci takmer všetky nejaké tie ortopedické vlastnosti majú.

Ako možno definovať ortopedický matrac? Jednoducho. Ortopedický matrac je taký matrac, ktorý dokáže udržať chrbticu počas spánku v jej prirodzenej polohe. Iba v tejto polohe dochádza k optimálnemu odpočinku. Pokiaľ spíme v inej polohe, chrbtica počas noci trpí, čo sa prejaví zníženou kvalitou života.

Taštičkové matrace majú výrazný ortopedický efekt vďaka jedinečnému usporiadaniu pružín vo svojom jadre. Každá pružina je nezávislá. To znamená, že stlačením jednej pružiny nedochádza k stlačeniu či akejkoľvek deformácii susedných pružín. Vďaka tomuto dokáže taštičkový matrac kopírovať nerovnosti ľudského tela. Výsledkom je stav, že chrbtica zaujme prirodzenejšiu/prirodzenú polohu.

3. Taštičkové matrace majú vysokú životnosť

Najnižšiu životnosť spomedzi všetkých druhov matracov majú matrace vyrobené z bežnej polyuretánovej peny. Čím nižšia objemová hmotnosť peny (počet kg na m³), tým nižšia životnosť. Takéto penové matrace prestanú slúžiť na sto percent už po pár rokov. Najčastejším problémom je vytváranie preležanín. Na matraci s preležaninou sa síce dá spať, určite to ale neprospieva kvalite spánku.

Ako už bolo spomenuté, jadro taštičkových matracov je vyrobené z tenkého oceľové drôtu. Čím vyššia hustota pružín (počet pružín na m²), tým tenší drôt musí byť použitý. Moderné taštičkové jadro vykazuje veľkú odolnosť. Aj preto si kvalitný výrobcovia môžu dovoliť dať na jadro záruku až 20 rokov. V skutočnosti vám takéto jadro vydrží aj dvojnásobok.  Nemusíte sa tak obávať žiadneho vŕzgania. Aj po rokoch bude mať taštičkový matrac rovnaké vlastnosti ako v momente, keď ste ho kúpili.

4. Taštičkové matrace nezničia ani deti

Máte doma pohyblivé deti, ktoré si radi zaskáču na vašom matraci? Pri kvalitných taštičkových matracoch im v tom nemusíte brániť. Takéto matrace bez akýchkoľvek problémov prežijú aj pár skákajúcich detí. Dnešné taštičkové matrace sú také kvalitné, že zvládnu aj dočasnú premenu na trampolínu.

Z tohto dôvodu sa odporúčajú taštičkové matrace pre deti. Úplne ideálne sú obojstranné matrace s rôznou tvrdosťou strán.  Keď dieťa vyrastie, nemusíte kupovať nový matrac. Stačí ten starý otočiť. Nároky malých a starších detí na tvrdosť matraca sú totiž odlišné.

5. Najlepší pomer ceny, kvality a životnosti

Taštičkové matrace sa na prvý pohľad nemusia zdať ako práve najvýhodnejšia kúpa. Patria medzi najdrahšie. Kvalitné taštičkové matrace s pamäťovou penou rozhodne nie sú lacnou záležitosťou.

Na kúpu matraca je potrebné sa dívať ako na investíciu. Samotná nákupná cena vám veľa o výhodnosti matraca nepovie. Cenu je potrebné vztiahnuť ku kvalite spánku a životnosti matraca. V konečnom dôsledku by vás mala zaujímať jedna informácie: cena za jednu noc kvalitného spánku. Veľkou výhodou taštičkových matracov je ich dlhá životnosť. O kvalite spánku na ortopedickom matraci takisto nemusíte pochybovať.

V dlhodobom horizonte je kúpa taštičkového matraca tou najlepšou investíciou do spánku, akú môžete spraviť.

Ako technologický pokrok ovplyvňuje ortopedické vlastnosti matracov?

Kvalita matracov sa neustále zlepšuje. Dnes si môžete kúpiť výborné ortopedické matrace za niekoľko stovák eur. Kvalitné ortopedické matrace nikdy neboli také dostupné ako dnes. Za to vďačíme najmä rýchlemu technickému pokroku.

Ako na tom však boli naši predkovia? Existovalo niečo, ako ortopedický matrac?

Dávne technológie

Drvivú väčšinu svojej histórie ľudstvo o niečom ortopedickom ani netušilo. Ono to ani veľmi potrebné nebolo. Ľudia trpeli trochu inými problémami. Ťažkosťami s chrbticou trpelo omnoho menej ľudí. Stále za tým dva podstatné dôvodu. Takmer všetci pracovali fyzicky, takže chrbtica mala dostatok pohybu. Dnes je fyzickej námahe vystavované minimum ľudí. A ak sa k nejakému pohybu dostaneme, väčšinou to nie práve najvhodnejší pohyb.

Druhým dôvodom, prečo ľudia v dávnejšej minulosti netrpeli bolesťami chrbta, je demografický. Populácie boli v minulosti omnoho mladšie. Ľudia jednoducho stihli zomrieť skôr ako začali mať problémy s chrbtom či chrbticou.

Takmer počas celej ľudskej histórie sme spávali na veľmi primitívnych lôžkach. Nemôžeme hovoriť ani o posteliach, ani o matracoch. V lepšom prípade ľudia spali na kope lístia, sena či slamy, ktoré prikryli zvieracou kožou.

Svetlou výnimkou posteľového luxusu boli vyspelé civilizácie, ako bola tá egyptské, perzská či rímska. Aj tu však na posteliach spali iba zámožné vrstvy.

Revolúcia v 19. storočí

O nejakých základných ortopedických vlastnostiach matracov môžeme hovoriť až v polovici 19. storočia. V tomto storočí prebiehal prudký technologický rozvoj dnes známy ako priemyselná revolúcia. Jej centrom bolo Anglicko. V roku 1865 Samuel Kettle skonštruoval prvú formu pružinového matraca. Z pohľadu vývoja kvality matracov to bol neuveriteľný krok dopredu. Vďaka oceľovým pružinám sa hmotnosť človeka rozkladala na matraci, čo posunulo kvalitu spánku výrazne vyššie.

Prvý taštičkový  matrac

Z pohľadu ortopedických vlastností došlo k ďalšej významnej inovácii na prelome 19. a 20. storočia.

James Marshal bol Angličan žijúci v Kanade. V roku 1900 prišiel s priekopníckym nápadom. Podarilo sa mu vytvoriť niečo, čo aj dnes považujeme za špičku v matracoch. James Marshal prišiel na to, že osamostatnením pružín v pružinovom matraci dokáže výrazne zlepšiť jeho vlastnosti.

Namiesto toho, aby oceľové pružiny pozváral navzájom, zabalil ich do textílie. Pružiny držali pokope iba cez zošité taštičky, podľa čoho dnes v slovenčine tento druh matracu poznáme. V anglicky hovoriacich krajinách taštičkové matrace poznajú ako Marshalove matrace, prípadne spring pocket matrace.

Je viac ako úžasné, že vynález pána Marshala je používa aj dnes. Myšlienka sa nezmenila. Technologický pokrok však nápad tohto Angličana priviedol takmer do dokonalosti.

Ortopedické vlastnosti taštičkových matracov do veľkej miery závisia od počtu pružín. Čím vyššia koncentrácia pružín, tým lepšie ortopedické vlastnosti. Ak však chcete mať vysokú hustotu pružín, musíte ich vyrobiť extrémne malé. A na to potrebujete pokročilé technológie, ktoré Marshal vo svojej dobe k dispozícii nemal. Dnes obsahujú najluxusnejšie taštičkové matrace aj viac ako 1000 pružín na jeden meter štvorcový.

Guma v spálni

V roku 1929 chlapík menom Murphy pracujúci v chemickej spoločnosti Dunlop prišiel so zaujímavou myšlienkou. Rozhodol sa vyrobiť matrac z gumy. Do veľkej formy naliel prírodný latex a nechal ho vytvrdnúť. Na trh sa tak dostal matrac s revolučnými vlastnosťami. Takmer okamžite z neho bol hit.

Latexové matrace majú prirodzene výborné ortopedické vlastnosti. Počiatočné nadšenie z latexových matracov však netrvalo dlho. Druhá svetová vojna výrazne obmedzila dodávky latexu, čoho výsledkom bola extrémne vysoká cena tohto druhu  matracu.  Často ste sa k nemu mohli dostať iba na lekársky predpis.

Trh s latexom sa dostal do normálu až v 60-tych rokoch. S klesajúcou cenou latexu rýchlo stúpala aj popularita latexových matracov.

Éra vodných postelí

V osemdesiatych rokov bola na vrchole sláve vodná posteľ. Za jej zrodom stáli traja kalifornskí študenti. V roku 1968 skonštruovali niečo, čo sa stalo okamžite veľkým hitom. Vodné postele však neoplývali žiadnymi významnými ortopedickými vlastnosťami. Mohli ste si ich však vyhrievať a ľudia si ich spájali s posteľnými zábavami.

Prečo sa nám spí lepšie vďaka americkej vesmírnej agentúre NASA

Po druhej svetovej vojne sa významná časť špičkového aplikovaného výskumu koncentrovala do vesmírneho programu. V 60-tych rokoch NASA vyvinula druh polyuretánovej peny, ktorá mala vynikajúcu tvarovú pamäť. Tento materiál bol pôvodne určený do kokpitu raketoplánov.

Pamäťová pena má výborné ortopedické vlastnosti. Takmer dokonale sa dokáže prispôsobiť nerovnostiam tela. Navyše je veľmi príjemná na dotyk a zabezpečí dobrú distribúciu tepla.

Cesta pamäťovej peny do našich spální ale bola viac ako komplikovaná. Výskum NASA je vojenský výskum, pre ktorý patrí osobitý režim. Vesmírna agentúra uvoľnila svoj objav pre verejné použitie až v 80-tych rokoch. Ani tento krok však neviedol k masovému rozšíreniu. Výroba pamäťovej peny bola spočiatku extrémne drahá. Až postupné zlepšovanie technológie prinieslo zlacnenie tohto materiálu na prijateľnú úroveň.

Dnes je pamäťová pena relatívne dostupná. Matrace vyrobené z pamäťovej peny však stále patria medzi tie najdrahšie. Investovať do kvalitnejšieho matraca sa však oplatí. Výborné ortopedické vlastnosti sa prejavia na zdraví človeka.

Aké mikroorganizmy žijú v matraci a čo sa s tým dá robiť?

Ak máte dojem, že spíte v posteli bez žiadny mikroorganizmov, tak nasledujúci článok na vás môže pôsobiť ako nepríjemný horor. Je to tak. V posteli nie ste sami. A to teraz nehovoríme o vašom partnerovi.

V posteli môžete mať aj oveľa zaujímavejšiu spoločnosť. Čo by ste povedali na zlatého stafylokoka? Alebo rodinku campilobacter?  Norovirus, aspergillus, rhizopus, alternaria, geotrichum, cladospórium, micrococcus či enterococcus sú ďalší možní posteľní spoločníci či spoločníčky.

Aké riziko predstavujú mikróby v posteli?

Toto nie je vtip. Všetky tieto mikroorganizmy sa skutočne môžu v posteli nachádzať. Väčšina z nich sa tam aj nachádza. Ako je potom možné, že len veľmi málo ľuďom spôsobujú viditeľné problémy.

Ľudské telo dokáže s mikroorganizmami najrôznejšieho druhu pomerne dobre koexistovať. Ľudia so silnou imunitou sú odolní voči širokému spektru mikróbov.  Väčšina ľudí by pokojne mohla spávať aj v špinavom matraci bez toho, aby to nejako výrazne ovplyvnilo ich zdravotný stav.

Problém je v tom, že nie všetci ľudia majú železnú imunitu. Mikróby predstavujú riziko najmä pre ľudí s oslabenou imunitou. Sem patria najmä deti, starší ľudia a všetci s rôznymi zdravotnými problémami.

Najčastejší posteľový spoločník – roztoč

Začali sme exotickými názvami rôznych baktérií a plesní. Početne najviac zastúpeným organizmom v každej posteli sú jednoznačne roztoče.

Roztoče sú mikroskopické organizmy (sú veľké asi pätinu milimetra, takže ich voľným okom neuvidíte), ktoré patria do rovnakej biologickej skupiny ako kliešťa.  Kliešte aj roztoče sú príbuzné pavúkom.

Na rozdiel od kliešťov sa pri roztočoch nemusíme obávať, že by sa nám chceli zahryznúť do pokožky. Roztoče sa živia poctivo. Nie sú to parazity. To však neznamená, že nám nedokážu uškodiť.

Roztoče sa živia najmä zvyškami ľudskej pokožky. Keď im to chutí, tak nech si tú kožu užijú. Ani toto nespôsobuje problém. Horšie je to už s tým, čo je výsledkom trávenia pokožky. Roztoče produkujú obrovské množstvo výkalov, ktoré majú negatívny vplyv na zdravie. Navyše sa predpokladá, že výkaly roztočov sú živnou pôdou pre rast plesní, čo je samostatná kategória v oblasti hygienickosti postele.

V prvom rade však roztoče sú známym alergénom, čo sa u citlivých ľudí prejavuje podráždením pokožky, opuchmi očí či zápalom spojoviek.

Plesne

Aspergillus, rhizopus, alternaria, geotrichum a cladosporium sú asi najznámejšie rody plesní. V bežnej posteli nájdete asi 15 druhov plesní. Väčšina z nich nepredstavuje pre človeka akékoľvek nebezpečenstvo.

Plesne sa za bežných okolností nachádzajú všade okolo nás. Vo vzduchu sa vždy nachádzajú milióny spór, čo sú mikroskopické semená plesní.

Za bežných okolností sa plesní veľmi báť nemusíme. Veď ani predstave spania s hubami nie až taká odporná ako spanie s niečím, čo sa podobá vírusom.

Plesne sa však dokážu vymknúť spod kontroly. Za priaznivých podmienok sa spóry začnú meniť na dospelé organizmy – to sú tie nepríjemné fľaky.  Bujnenie plesní už môže mať veľmi nepriaznivý vplyv na zdravie človeka.

Enterokokus, mikrococcus, Campylobacter

Okrem roztočov a plesní sa do postele môžu dostať aj baktérie. Enterokokus sa bežne nachádza v hrubom čreve človeka. Pokiaľ sa však dostane do postele, môže spôsobiť také nepríjemnosti ako zápal močových ciest, bakterémiu (prítomnosť baktérií v krvi) či meningitídu. Bakteriálny zápal mozgových blán dokáže spôsobiť aj mikrokokus. Táto baktéria okrem toho dokáže spôsobiť aj septický šok či nepríjemnú problémy s pokožkou. Mikrokus je obzvlášť nebezpečný pre ľudí s oslabenou imunitou.

Campylobacter spôsobuje campylobakteriózu, ktorá sa prejavuje nevoľnosťou, zvracaním a bolesťami v oblasti brucha. Táto baktéria je najnebezpečnejšia počas zimných mesiacov.

Zlatý stafylokokus

Táto baktéria si plne zaslúži samostatný odstavec v tomto článku. Zlatý stafylokokus totiž za určitých okolností môže viesť až k smrti. Táto baktéria odolná voči väčšine antibiotík zvyčajne však spôsobuje iba rôzne podráždenia pokožky.

Čo robiť s týmito mikróbmi?

V prvom rade je potrebné sa zmieriť s tým, že neželaných hostí v posteli budete mať vždy. Nič sa s tým spraviť nedá.

Cieľom je limitovať ich druhové zloženie a najmä množstvo.

Bojovať proti každému mikróbu osobitne je by bolo veľmi náročné. Z tohto dôvodu sa oplatí obmedzovať ich životné podmienky.

Mikróby k svojmu životu potrebujú teplo, vlhkosť a jedlo. Ak sa vám podarí obmedziť tieto podmienky eliminovať, vyhrali ste. Jedinú vec, s ktorou nič nespravíte, je teplo. Ak nechcete pri spaní mrznúť, tak to vzdajte. Eliminovať vlhkosť a potravu však stačí.

Potravu mikróby získavajú najmä z prachu. To znamená, že pre dobrú hygienu postele je potrebné eliminovať prach. A to nielen v posteli, ale aj v celej izby. Základným nástrojom boja proti prachu v posteli sú poťahy matracov a obliečky. Tie je potrebné pravidelne prať pri čo možno najvyššej teplote. Čím vyššia teplota, tým menej mikróbov pranie prežije. Pri kúpe poťahu na matrac je preto dobré investovať do kvality.

Manažment vlhkosti zabezpečujú najmä vzdušné matrace. Do matraca sa počas noci dostáva veľké množstvo potu, ktorý je potrebné z matraca odpariť. V tomto smere sú najúčinnejšie pružinové matrace s latexovou penou a kokosovou doskou. Veľmi užitočný je aj lamelový rošt a dobre odvetraný spodok postele.

Užitočnou pomôckou sú aj rôzne odstraňovače vlhkosti. V spálni by ste sa mali snažiť udržať relatívnu vlhkosť pod hodnotou 50 percent.