Aký taštičkový matrac je najlepší z pohľadu hygieny?

Ak ste si na tomto webe prečítali čo-to o taštičkových matracoch (o tomto type matraca tu máme pomerne veľa článkov), tak určite viete, že jednou z hlavných výhod je ich odolnosť voči hygienickým problémom. V tomto článku  nebudete rozoberať túto výhodu samú o sebe. Pozrieme sa na ponuku taštičkových matracov a pokúsime sa vybrať ten najlepší možný taštičkový matrac z pohľadu hygieny.

Prečo na hygiene matraca záleží?

Matrace majú prirodzenú schopnosť lákať všemožné mikroorganizmy. V každom matraci nájdete baktérie, roztoče a plesne. V každom. V žiadnom prípade sa vám nepodarí matrac udržať v takej čistote, že by ste v ňom nenašli žiadne mikróby.

To ani nie je cieľom. V našom prostredí sa mikroorganizmy nachádzajú prirodzene a naše telo si s nimi vie bez akýkoľvek problémov poradiť (teraz neberieme do úvahy alergikov, u ktorých je prah citlivosti posunutý výrazne nižšie). Cieľom starostlivosti o matrac by tak nemala byť eliminácia mikróbov. Mali by sme sa ich snažiť limitovať.

Možno sa pýtate, prečo práve matrac? Prečo sa mikróby sťahujú práve sem? Dôvod je jednoduchý. Bežný matrac poskytuje baktériám, roztočom a plesniam takmer ideálne podmienky. V matraci je teplo. Pravidelne ho vyhrievate vlastným telom. V matraci je dosť potravy – mikroorganizmy sa živia najmä odumretou pokožkou. Tú nájde v prachu. Ďalšou dôležitou podmienkou spokojného života mikróbov je vlhko. V suchom prostredí nejako prežijú – určite sa im však nedarí a nedokážu sa efektívne rozmnožovať.

Výberom správneho matraca dokážete ovplyvniť najmä vlhkosť. Tá sa do matraca dostáva z potu, ktorý vypotíme v noci. Ono sa to na prvý pohľad nemusí zdať, ale aj zdravý človek za 8 hodín spánku dokáže vypotiť až niekoľko stoviek mililitrov vody.

Dobrý matrac si však s touto vlhkosťou dokáže poradiť.  V zlom matraci táto vlhkosti zostáva. V dobrom je odvádzaná preč.

Ako príklad zlého matraca môžeme uviesť matrac z polyuretánovej peny. Takýto matrac nie je veľmi vzdušný. Vlhkosť zostáva v jadre po dlhú dobu. Matracu možno pomôcť umiestnením na dobre odvetraný rošt.

Pružinové matrace sú vzdušné

Jadro pružinového matraca je vyrobené z oceľového drôtu. Ten tvorí minimum objemu. Rozdiely medzi bonellových a taštičkovým matracom tu nie je veľký. Taštičkové matrace majú v jadre navyše ešte množstvo textílie, ktorá obaľuje jednotlivé pružiny. Z tohto pohľadu je klasické Bonell matrac o čosi vzdušnejší.

Takisto veľmi nezáleží na hustote pružín. Základné taštičkové matrace majú hustotu okolo 250 pružín/m². Tie najlepšie aj cez 1200 pružín/m². V kvalitnejších taštičkových matracoch tak nájdete viac oceľového drôtu. Tento drôt je na druhú stranu zase tenší.

Pri hľadaní ideálneho hygienického matraca tak nemusíte hľadieť na hustotu pružín či typ pružinového matraca. Vždy je však dôležité kupovať matrac od overeného výrobcu, ktorý má za sebou roky výroby a tisíce spokojných zákazníkov.

Ďalšie vrstvy taštičkového matraca

Taštičkový matrac nie je iba pružinové jadro. Na takomto matraci by ste sa do ružova určite nevyspali. Na to, aby bol taštičkový matrac pohodlný, je potrebné ho vybaviť kontaktnými vrstvami. A výber týchto vrstiev je dôležité z pohľadu hygienickej odolnosti celého matraca.

Penové vrstvy

Ako kontaktné  vrstvy sa najčastejšie používajú rôzne peny na báze polyuretánu. Najlacnejšou verziu sú bežné PUR peny. Tie sú z pohľadu kontroly vlhkosti a hygieny tou najmenej vhodnou alternatívou. Lepšie matrace prichádzajú s vylepšenými verziami PUR pien. Veľmi obľúbená je napríklad studená pena. Za najkvalitnejšiu PUR penu považujeme tzv. pamäťovú penu. Ide o vynikajúci materiál, na ktorom sa výborne spí. Je príjemná na dotyk, má výborné ortopedické a termoregulačné vlastnosti. Z pohľadu hygieny však nie je ničím výnimočná.

Latexová pena

Ideálnou kontaktnou penou taštičkového matraca je latex. Tento prírodný materiál má totiž prirodzené antimikrobiálne vlastnosti. Mnohí výrobcovia však nepoužívajú na výrobu latexovej peny 100-percentne prírodný latex. Penu vyrábajú zo zmesi prírodného a syntetického latexu. Vraj z dôvodu zlepšenia úžitkových vlastností. Dostupné sú však aj peny z 100-percentne prírodného latexu.

Latex je inak emulzia, ktorú vylučuje až 10 percent všetkých kvitnúcich rastlín. Väčšinou ide o bielu tekutinu – nie je to však pravidlo. Latex môže byť aj žltý či oranžový. Rastliny produkujú latex z dôvodu ochrany pred vonkajšími patogénmi. A presne za týmto účelom latex využívame aj pri výrobe matracov.

Latexová pena je navyše mimoriadne vzdušná. Vysoká vzdušnosť sa dosahuje v procese výroby, kedy je pena poprepichovaná množstvo výstupkov vo forme. Latexová pena v kombinácii z pružinovým jadrom je to najlepšie, čo v súčasnosti v predajniach matracov kúpite.

Kokosová doska

Vo väčšine taštičkových matracov nájdete aj kokosovú dosku. Ide o pevnú vrstvu kokosové vlákna. Doska sa vyrába z vlákna získavaného z mladého kokosu. Toto vláknu je za normálnych okolností pomerne nestabilné a matraci by sa drobilo. Z tohto dôvodu je kokosová doska spevňovaná latexovým mliekom. Toto ošetrenie kokosovej doske dodá potrebnú pevnosť a pružnosť.

Kokosové vlákno má podobne ako latex prirodzene antimikrobiálne vlastnosti. V tomto smere iba pomáha v tom, na čom pracuje pružinové jadro a latexová pena. Kokosová doska má aj ďalšiu podstatnú výhodu, prečo je ideálnym dodatkom do kvalitného hygienického matraca. Kokosová doska je mimoriadne vzdušná.

Kokosové dosky sa v matracoch využívajú najmä na spevnenie. Pri obojstranných matracoch sa kokosová doska pridáva na tú stranu, ktorú chcete mať tvrdšiu.

Ako sa vyrába latexová pena do matracov?

Latexové matrace patria k tomu najkvalitnejšiemu, čo si v súčasnosti do svojej spálne môžete kúpiť. Predajcovia chvália tento druh matracu najmä pre jeho schopnosti bojovať proti nežiadúcim mikroorganizmom.

Latexová pena sa v matracoch používa aj v kombinácii s inými materiálmi. Veľmi často tento druh peny nájdete ako povrchovú vrstvu taštičkových matracov. Spojenie pružinové jadro a latexová kontaktná vrstva sa javí ako ideálne. Obe zložky matraca sú vynikajúce z pohľadu zachovania hygieny matraca. Navyše latexová pena je veľmi príjemná na dotyk a má výborné ortopedické vlastnosti.

Čo je to latex?

Poďme sa na latex pozrieť trochu bližšie. Čo to je? Je to naozaj prírodný materiál.

Väčšina latexových pien nie je 100-percentne prírodná. Výrobcovia do prírodného latexu pridávajú malé množstvo syntetického. Má to zlepšovať niektoré úžitkové vlastnosti. Na trhu sú však dostupné aj matrace vyrobené výlučne z prírodného latexu. Zväčša však ide o drahšie modely.

Latex je z chemického pohľadu emulzia. Ďaleko zrozumiteľnejšie je, keď si predstavíte množstvo polymérových častíc plávajúcich vo vode. Latex, z ktorého sa vyrába latexová pena do matracov, sa získava z kaučukovníka. Určite vás však prekvapí, ak vám povieme, že latex produkuje až 10 percent všetkých kvitnúcich rastlín. Latex produkujú aj niektoré druhy húb. Z tropických rastlín až 14 percent vytvára latex. Pri rastlinách z našej klimatickej zóny je to iba 6 percent.

Rastliny produkujú latex najmä na boj proti vonkajším nepriateľom. Latex zneškodňuje vírusy, baktérie a ďalšie mikroorganizmy. Z tohto je jasné, že tvrdenie výrobcov matracov, že latexové matrace majú prirodzené antimikrobiálne vlastnosti, sú založené na pravde.

Za latexom nemusíte chodiť do tropických oblastí. Nájdete ho prakticky všade naokolo. Stačí odtrhnú nejakú rastlinu a ak spozorujete bielu tekutinu, ide o latex. Veľmi dobre známou rastlinou produkujúcou latex je napríklad púpava. Neslávne známou je zase mak. Usušený latex maku získaný z hlavíc je ópium. Z neho sa vyrába heroín a ďalšie látky.

Ópium a heroín sú alkaloidy. Latex sa však neskladá iba z vody a alkaloidov. V tejto tekutine nájdete aj množstvo ďalších látok ako cukry, bielkoviny, škroby, oleje, taníny a tak ďalej. Latex pri kontakte so vzduchom mení svoju podobu a koaguluje.

Latex je zvyčajne biela tekutina. Nie je to však pravidlom. V prírode nájdete aj latex žltej, červenej či oranžovej farby.  Matrace sa však vyrábajú výlučne z bieleho latexu. Takýto latex totiž produkuje kaučukovník.

Alergia proti latexu

Predtým, ako si kúpite latexový matrac, by ste mali zistiť, či nie ste alergický na latex. Ako pri všetkých prírodných produktoch, aj pri latexe sa vyskytuje alergia. V bežnom živote sa stretávame s viacerými produktami na báze latexu, takže prípadná alergia by mala byť rýchlo odhalená. Z latexu sa vyrábajú napríklad rukavice, kondómy či oblečenie.

Výroba latexovej peny

Na výroby latexového matracu potrebujete dve základné veci – latexové mlieko a formu. Nestačí však naliať latexové mlieko do formy a počkať. Takto to nefunguje. Latex by len tak nestuhol. Latexové mlieko vyžaduje zahriatie na to, aby zmenilo formu a stuhlo.

Pri výrobe sa do latexového mlieka pridáva niekoľko dôležitých chemických látok. Každá z nich plní trochu inú funkciu. Základom na tzv. penový agent, ktorý sa postará o to, aby sa latexové mlieko ľahko vyšľahalo do peny. Jednoducho aby dobre penilo. Latexové mlieko by penilo aj bez tejto pomôcky, avšak nie dostatočne. Výsledný produkt by mal potom ďaleko od toho, čo v moderných matracoch očakávame. Ďalšou dôležitou chemickou látkou je gélový agent. Ten sa postará o to, aby sa dobre vyšľahaná pena zmenila na gél. Samotná pena by po zahriatí nevytvorila hustý produkt, ktorý očakávame. Gélová štruktúra latexu je kľúčová, pretože poskytuje ako hustotu, tak aj vzdušnosť. Treťou dôležitou látkou, ktorá sa pridáva do latexového mlieka, je tzv. ochranný agent. Táto chemická látka sa stará o to, aby pri zahrievaní materiálu nenastali žiadne problémy. Aby sa pri výrobe „upiekla“ presne taká latexová pena, aká je  v matracoch žiadaná.

Talalay latex

Talalay latex je forma latexovej peny, ktorá má najlepšie vlasnosti. Talalay označuje technológiu/proces výroby.

Pri výrobe talalay latexu sa postupuje nasledovne:

1. Latexové mlieko sa vyšľahá do peny a vleje do pripravenej formy

2.  Forma má špeciálne výstupky, ktoré po jej zatvorení prechádzajú celým priestorom formy. Funkciou týchto výstupkov je vytvoriť v matraci diery – ide tu najmä o zvýšenie vzdušnosti materiálu.

3. Forma je vystavená vákuu. Dôsledkom tohto kroku je odstránenie všetkých bublín a rovnomerné rozmiestnenie latexu vo forme. Vákuum sa postará aj rovnomernú tvrdosť matraca, čo je z pohľadu bežného užívania mimoriadne dôležité.

4. Cez špeciálne výstupky vo forme je prehnaný oxid uhličitý. Tento plyn má veľmi nízku teplotu a latex vo vnútri formy zmrazí.

5. Špeciálnymi výstupkami je prehnaný horúci vzduch, ktorý sa postará o konečnú podobu latexovej peny.

Vo svete existuje viacero druhov výroby latexovej peny.  Technológie sa líšia najmä chemickými prísadami a pracovným postupom. Bežne napríklad nedochádza k zmrazovaniu latexu, ako je to pri výrobnej technológii talalay.

Krátko o pamäťovej pene

O pamäťovej pene ste už určite čosi počuli. Často sa o nej hovorí ako o zázračnom materiáli, na ktorom je radosť spať. Čo to však tá pamäťová pena je? Oplatí sa za ňu zaplatiť tie vysoké sumy, ktoré za ňu predajcovia pýtajú?

Ako vznikla pamäťová pena?

Pamäťová pena je jedným z dôkazov, že peniaze vynaložené na vojenský priemysel nemusia vždy skončiť zle. Pamäťová pena je výsledkom výskumu, ktorý by bez peňazí z ministerstva obrany nikdy nevznikol. Americké ministerstvo obrany má pod sebou americkú vesmírnu agentúru NASA, ktorá sa stará o najväčší vesmírny program na svete.

A bola to práve snaha zdokonaliť tento vesmírny program, ktorá prispela k tomuto vynálezu.

Pamäťová pena bola vyvinutá v roku 1966 laboratóriami, ktoré financovala NASA. Hlavnými ľuďmi zodpovedný za výskum boli Chiharu Kubokawa a Charles A. Yost. Ak máte doma matrac z pamäťovej peny a ste spokojní, poďakovať sa môžete práve týmto dvom Američanom (a množstvu ich spolupracovníkov). Spočiatku sa nový vynález nazýval „pena z pomalých pružín“. Charles A. Yost ju zase nazýval „náladová pena“.

Pamäťová pena je svojím zložením polyuretán. Na prvý pohľad sa tak nelíši od bežných polyuretánových pien, ktoré nájdeme aj v tom najlacnejšom matraci. Pamäťová pena je však ďaleko hustejšia, viskóznejšia a elastickejšia. Z tohto dôvodu sa pamäťová pena neraz volá viskoelastická pena.

Základom pamäťovej peny je uretán, ktorý sa cyklí do polyuretánu. Zlepšené vlastnosti pamäťovej peny sa dosahujú vháňaním špeciálnych plynov do polyuretánového základu. Výsledná forma mala otvorenú bunkovú štruktúru, ktorá reagovala na externé teplo a na základe toho sa deformovala.

NASA pamäťovú penu používala ako čalúnenie v kokpitoch svojich raketoplánov. Cieľom bolo dosiahnuť maximálnu bezpečnosť astronautov.

Dostupnosť pamäťovej peny pre verejnosť

Ako to už  s vojenským výskumom býva, nie vždy je dostupný verejnosti. Minimálne nie vtedy, keď z neho armáda môže mať nejakú podstatnú výhodu. Toto aj prípad pamäťovej peny. NASA ju vyvinula v roku 1966. Bežné firmy sa však k tejto technológii dostali až na začiatku 80-tych rokov. Trvalo tak viac ako 15 rokov, dokým niekto čo i len mohol pomyslieť na matrac z pamäťovej peny.

Pravda je však taká, že na začiatku 80-tych rokov sa žiadna matracová revolúcia nekonala. Pamäťová pena mala v tom čase pred sebou ešte dlhú a náročnú cestu. Najväčším problémom boli náklady na výrobu takejto peny. Technológia bola mimoriadne drahá a celý proces veľmi nestabilné. Je pochopiteľné, že firmám sa do takéhoto podnikania veľmi nechcelo.

Spočiatku si pamäťová pena našla uplatnenie výlučne v zdravotníctve, a to vo vysoko špecializovaných častiach. Tento materiál mal výborné vlastnosti, ale cenovo neumožňoval širšie aplikácie.

Postupne sa však technológia výroby pamäťovej peny zlepšovala. Zlom nastal v roku 1991, kedy spoločnosť Fagerdala World Foams prišla na trh s prvým matracom využívajúcim pamäťovú penu. Fegardala World Foams bola jednou z mála firiem, ktorá bola v 80-tych rokoch ochotná pracovať s týmto revolučným materiálom.  Roky zlepšovala celú technológiu až do momentu, kedy bola schopná vyrobiť cenovo prijateľný matrac.

V roku 1991 bol prestavený matrac Tempur-pedic. Tento matrac dal neskôr základ špecializovanej firme Tempur.

Matrac Tempur-pedic bol stále niekoľkonásobne drahší ako bežné matrace. Široké masy tento matrac rozhodne neoslovil. Našiel si však uplatnenie v zdravotníctve. Pamäťová pena bola ideálna pre dlhodobo ležiacich ľudí. Pacienti v takomto stave sú náchylní na preležaniny, ktoré môžu spôsobiť veľké nepríjemnosti. Problém je v tom, že bežný matrac sa nedokáže takejto situácii prispôsobiť. Matrac dlhodobo tlačí na citlivé miesta, sťažuje pohyb krvi a znižuje prekrvenie. Výsledkom môže byť až odumretie tkaniva.

Matrac z pamäťovej peny však takéto situácie zvládal omnoho lepšie. Pamäťová pena sa vie prispôsobiť telu. Pena tak vyvíja omnoho menší tlak na telo a má jedinečnú schopnosť termoregulácie. Prekrvenie je tak omnoho lepšie a podkožné tkanivá sú v lepšom stave.

Prvá, druhá a tretia generácia pamäťovej peny

Pamäťová pena v súčasnosti nie je to isté, čo existovalo v roku 1966. V základe poznáme tri druhy (generácie) pamäťovej peny. Prvá generácia z roku 1966 výborne reagovala na teplo. Deformovala sa pri najmenšom kontakte s teplom. Na prvý pohľad to bola výhoda, neskôr sa však ukázali aj zápory. Takáto pena mala problém so vzdušnosťou a zároveň jej trvalo príliš dlho, dokým sa dostala do pôvodného stavu.

Toto sa výrobcovia snažili napraviť predstavením pamäťovej peny druhej generácie. Táto pena na rozdiel od prvej generácie využívala uzavretú bunkovú štruktúru. Toto obmedzilo reakcie na teplo a zároveň urýchlilo návrat do pôvodného tvaru.

Tretia generácia pamäťovej peny bola prestavená v roku 2006. Oproti predchádzajúcim dvom generáciám priniesla jednu zásadnú novinku – do bunkovej štruktúry sa pridával gél. Používanie gélu umožnili dostať do pamäťovej peny aj ďalšie látky ako aloe vera či výťažky zo zeleného čaju. Tieto dodatočné látky umožňovali boj s rôznymi zápachmi.

Pamäťová pena v matracoch dnes

Pamäťovú penu dnes nájdete najmä v lepších matracoch. Len zriedka sa však vyrába matrac kompletne z pamäťovej peny. Tento materiál sa využíva najmä ako kontaktná vrstva. Niekoľko centimetrov pamäťovej peny dodá matracu pohodlie a tepelný komfort. Pamäťová pena sa používa ako pružinových, tak aj v penových matracoch.