štvrtok 5. mája 2016

Krátko o pamäťovej pene

O pamäťovej pene ste už určite čosi počuli. Často sa o nej hovorí ako o zázračnom materiáli, na ktorom je radosť spať. Čo to však tá pamäťová pena je? Oplatí sa za ňu zaplatiť tie vysoké sumy, ktoré za ňu predajcovia pýtajú?



Ako vznikla pamäťová pena?


Pamäťová pena je jedným z dôkazov, že peniaze vynaložené na vojenský priemysel nemusia vždy skončiť zle. Pamäťová pena je výsledkom výskumu, ktorý by bez peňazí z ministerstva obrany nikdy nevznikol. Americké ministerstvo obrany má pod sebou americkú vesmírnu agentúru NASA, ktorá sa stará o najväčší vesmírny program na svete.

A bola to práve snaha zdokonaliť tento vesmírny program, ktorá prispela k tomuto vynálezu.

Pamäťová pena bola vyvinutá v roku 1966 laboratóriami, ktoré financovala NASA. Hlavnými ľuďmi zodpovedný za výskum boli Chiharu Kubokawa a Charles A. Yost. Ak máte doma matrac z pamäťovej peny a ste spokojní, poďakovať sa môžete práve týmto dvom Američanom (a množstvu ich spolupracovníkov). Spočiatku sa nový vynález nazýval „pena z pomalých pružín“. Charles A. Yost ju zase nazýval „náladová pena“.

Pamäťová pena je svojím zložením polyuretán. Na prvý pohľad sa tak nelíši od bežných polyuretánových pien, ktoré nájdeme aj v tom najlacnejšom matraci. Pamäťová pena je však ďaleko hustejšia, viskóznejšia a elastickejšia. Z tohto dôvodu sa pamäťová pena neraz volá viskoelastická pena.

Základom pamäťovej peny je uretán, ktorý sa cyklí do polyuretánu. Zlepšené vlastnosti pamäťovej peny sa dosahujú vháňaním špeciálnych plynov do polyuretánového základu. Výsledná forma mala otvorenú bunkovú štruktúru, ktorá reagovala na externé teplo a na základe toho sa deformovala.

NASA pamäťovú penu používala ako čalúnenie v kokpitoch svojich raketoplánov. Cieľom bolo dosiahnuť maximálnu bezpečnosť astronautov.

Dostupnosť pamäťovej peny pre verejnosť

Ako to už  s vojenským výskumom býva, nie vždy je dostupný verejnosti. Minimálne nie vtedy, keď z neho armáda môže mať nejakú podstatnú výhodu. Toto aj prípad pamäťovej peny. NASA ju vyvinula v roku 1966. Bežné firmy sa však k tejto technológii dostali až na začiatku 80-tych rokov. Trvalo tak viac ako 15 rokov, dokým niekto čo i len mohol pomyslieť na matrac z pamäťovej peny.

Pravda je však taká, že na začiatku 80-tych rokov sa žiadna matracová revolúcia nekonala. Pamäťová pena mala v tom čase pred sebou ešte dlhú a náročnú cestu. Najväčším problémom boli náklady na výrobu takejto peny. Technológia bola mimoriadne drahá a celý proces veľmi nestabilné. Je pochopiteľné, že firmám sa do takéhoto podnikania veľmi nechcelo.

Spočiatku si pamäťová pena našla uplatnenie výlučne v zdravotníctve, a to vo vysoko špecializovaných častiach. Tento materiál mal výborné vlastnosti, ale cenovo neumožňoval širšie aplikácie.

Postupne sa však technológia výroby pamäťovej peny zlepšovala. Zlom nastal v roku 1991, kedy spoločnosť Fagerdala World Foams prišla na trh s prvým matracom využívajúcim pamäťovú penu. Fegardala World Foams bola jednou z mála firiem, ktorá bola v 80-tych rokoch ochotná pracovať s týmto revolučným materiálom.  Roky zlepšovala celú technológiu až do momentu, kedy bola schopná vyrobiť cenovo prijateľný matrac.

V roku 1991 bol prestavený matrac Tempur-pedic. Tento matrac dal neskôr základ špecializovanej firme Tempur.

Matrac Tempur-pedic bol stále niekoľkonásobne drahší ako bežné matrace. Široké masy tento matrac rozhodne neoslovil. Našiel si však uplatnenie v zdravotníctve. Pamäťová pena bola ideálna pre dlhodobo ležiacich ľudí. Pacienti v takomto stave sú náchylní na preležaniny, ktoré môžu spôsobiť veľké nepríjemnosti. Problém je v tom, že bežný matrac sa nedokáže takejto situácii prispôsobiť. Matrac dlhodobo tlačí na citlivé miesta, sťažuje pohyb krvi a znižuje prekrvenie. Výsledkom môže byť až odumretie tkaniva.

Matrac z pamäťovej peny však takéto situácie zvládal omnoho lepšie. Pamäťová pena sa vie prispôsobiť telu. Pena tak vyvíja omnoho menší tlak na telo a má jedinečnú schopnosť termoregulácie. Prekrvenie je tak omnoho lepšie a podkožné tkanivá sú v lepšom stave.

Prvá, druhá a tretia generácia pamäťovej peny



Pamäťová pena v súčasnosti nie je to isté, čo existovalo v roku 1966. V základe poznáme tri druhy (generácie) pamäťovej peny. Prvá generácia z roku 1966 výborne reagovala na teplo. Deformovala sa pri najmenšom kontakte s teplom. Na prvý pohľad to bola výhoda, neskôr sa však ukázali aj zápory. Takáto pena mala problém so vzdušnosťou a zároveň jej trvalo príliš dlho, dokým sa dostala do pôvodného stavu.

Toto sa výrobcovia snažili napraviť predstavením pamäťovej peny druhej generácie. Táto pena na rozdiel od prvej generácie využívala uzavretú bunkovú štruktúru. Toto obmedzilo reakcie na teplo a zároveň urýchlilo návrat do pôvodného tvaru.

Tretia generácia pamäťovej peny bola prestavená v roku 2006. Oproti predchádzajúcim dvom generáciám priniesla jednu zásadnú novinku – do bunkovej štruktúry sa pridával gél. Používanie gélu umožnili dostať do pamäťovej peny aj ďalšie látky ako aloe vera či výťažky zo zeleného čaju. Tieto dodatočné látky umožňovali boj s rôznymi zápachmi.

Pamäťová pena v matracoch dnes


Pamäťovú penu dnes nájdete najmä v lepších matracoch. Len zriedka sa však vyrába matrac kompletne z pamäťovej peny. Tento materiál sa využíva najmä ako kontaktná vrstva. Niekoľko centimetrov pamäťovej peny dodá matracu pohodlie a tepelný komfort. Pamäťová pena sa používa ako pružinových, tak aj v penových matracoch.