Ako vznikla pamäťová pena?
Pamäťová pena je jedným z dôkazov, že peniaze
vynaložené na vojenský priemysel nemusia vždy skončiť zle. Pamäťová pena je
výsledkom výskumu, ktorý by bez peňazí z ministerstva obrany nikdy
nevznikol. Americké ministerstvo obrany má pod sebou americkú vesmírnu agentúru
NASA, ktorá sa stará o najväčší vesmírny program na svete.
A bola to práve snaha zdokonaliť tento vesmírny
program, ktorá prispela k tomuto vynálezu.
Pamäťová pena bola vyvinutá v roku 1966
laboratóriami, ktoré financovala NASA. Hlavnými ľuďmi zodpovedný za výskum boli
Chiharu Kubokawa a Charles A. Yost. Ak máte doma matrac z pamäťovej peny a ste
spokojní, poďakovať sa môžete práve týmto dvom Američanom (a množstvu ich
spolupracovníkov). Spočiatku sa nový vynález nazýval „pena z pomalých pružín“.
Charles A. Yost ju zase nazýval „náladová pena“.
Pamäťová pena je svojím zložením polyuretán. Na prvý
pohľad sa tak nelíši od bežných polyuretánových pien, ktoré nájdeme aj v tom
najlacnejšom matraci. Pamäťová pena je však ďaleko hustejšia, viskóznejšia a elastickejšia.
Z tohto dôvodu sa pamäťová pena neraz volá viskoelastická pena.
Základom pamäťovej peny je uretán, ktorý sa cyklí do
polyuretánu. Zlepšené vlastnosti pamäťovej peny sa dosahujú vháňaním
špeciálnych plynov do polyuretánového základu. Výsledná forma mala otvorenú
bunkovú štruktúru, ktorá reagovala na externé teplo a na základe toho sa
deformovala.
NASA pamäťovú penu používala ako čalúnenie v kokpitoch
svojich raketoplánov. Cieľom bolo dosiahnuť maximálnu bezpečnosť astronautov.
Dostupnosť pamäťovej
peny pre verejnosť
Ako to už s vojenským
výskumom býva, nie vždy je dostupný verejnosti. Minimálne nie vtedy, keď z neho
armáda môže mať nejakú podstatnú výhodu. Toto aj prípad pamäťovej peny. NASA ju
vyvinula v roku 1966. Bežné firmy sa však k tejto technológii dostali
až na začiatku 80-tych rokov. Trvalo tak viac ako 15 rokov, dokým niekto čo i len
mohol pomyslieť na matrac z pamäťovej peny.
Pravda je však taká, že na začiatku 80-tych rokov sa
žiadna matracová revolúcia nekonala. Pamäťová pena mala v tom čase pred
sebou ešte dlhú a náročnú cestu. Najväčším problémom boli náklady na
výrobu takejto peny. Technológia bola mimoriadne drahá a celý proces veľmi
nestabilné. Je pochopiteľné, že firmám sa do takéhoto podnikania veľmi
nechcelo.
Spočiatku si pamäťová pena našla uplatnenie výlučne v zdravotníctve,
a to vo vysoko špecializovaných častiach. Tento materiál mal výborné
vlastnosti, ale cenovo neumožňoval širšie aplikácie.
Postupne sa však technológia výroby pamäťovej peny
zlepšovala. Zlom nastal v roku 1991, kedy spoločnosť Fagerdala World Foams
prišla na trh s prvým matracom využívajúcim pamäťovú penu. Fegardala World
Foams bola jednou z mála firiem, ktorá bola v 80-tych rokoch ochotná
pracovať s týmto revolučným materiálom. Roky zlepšovala celú technológiu až do
momentu, kedy bola schopná vyrobiť cenovo prijateľný matrac.
V roku 1991 bol prestavený matrac Tempur-pedic. Tento
matrac dal neskôr základ špecializovanej firme Tempur.
Matrac Tempur-pedic bol stále niekoľkonásobne drahší
ako bežné matrace. Široké masy tento matrac rozhodne neoslovil. Našiel si však
uplatnenie v zdravotníctve. Pamäťová pena bola ideálna pre dlhodobo
ležiacich ľudí. Pacienti v takomto stave sú náchylní na preležaniny, ktoré
môžu spôsobiť veľké nepríjemnosti. Problém je v tom, že bežný matrac sa
nedokáže takejto situácii prispôsobiť. Matrac dlhodobo tlačí na citlivé miesta,
sťažuje pohyb krvi a znižuje prekrvenie. Výsledkom môže byť až odumretie
tkaniva.
Matrac z pamäťovej peny však takéto situácie
zvládal omnoho lepšie. Pamäťová pena sa vie prispôsobiť telu. Pena tak vyvíja
omnoho menší tlak na telo a má jedinečnú schopnosť termoregulácie. Prekrvenie
je tak omnoho lepšie a podkožné tkanivá sú v lepšom stave.
Prvá, druhá a tretia generácia pamäťovej peny
Pamäťová pena v súčasnosti nie je to isté, čo
existovalo v roku 1966. V základe poznáme tri druhy (generácie)
pamäťovej peny. Prvá generácia z roku 1966 výborne reagovala na teplo. Deformovala
sa pri najmenšom kontakte s teplom. Na prvý pohľad to bola výhoda, neskôr
sa však ukázali aj zápory. Takáto pena mala problém so vzdušnosťou a zároveň
jej trvalo príliš dlho, dokým sa dostala do pôvodného stavu.
Toto sa výrobcovia snažili napraviť predstavením
pamäťovej peny druhej generácie. Táto pena na rozdiel od prvej generácie
využívala uzavretú bunkovú štruktúru. Toto obmedzilo reakcie na teplo a zároveň
urýchlilo návrat do pôvodného tvaru.
Tretia generácia pamäťovej peny bola prestavená v roku
2006. Oproti predchádzajúcim dvom generáciám priniesla jednu zásadnú novinku –
do bunkovej štruktúry sa pridával gél. Používanie gélu umožnili dostať do
pamäťovej peny aj ďalšie látky ako aloe vera či výťažky zo zeleného čaju. Tieto
dodatočné látky umožňovali boj s rôznymi zápachmi.
Pamäťová pena v matracoch dnes
Pamäťovú penu dnes nájdete najmä v lepších matracoch.
Len zriedka sa však vyrába matrac kompletne z pamäťovej peny. Tento materiál
sa využíva najmä ako kontaktná vrstva. Niekoľko centimetrov pamäťovej peny dodá
matracu pohodlie a tepelný komfort. Pamäťová pena sa používa ako
pružinových, tak aj v penových matracoch.
